Folklórny súbor LIESKA
Lieska
Lieska obyčajná je krík, zriedkavo nižší strom, rozšírený
takmer po celej Európe. Pomerne rýchlo dorastá a je
jednou z prvých rastlín, ktoré ponúkajú pre včely bohatú
peľovú hostinu. Rovnako ako i náš rovnomenný folklórny
súbor Lieska ponúka pre ľudskú dušu tú najlahodnejšiu,
najľúbeznejšiu potravu.
Jahňady liesky obyčajnej
No poďme pekne po poriadku. Písal sa rok 1989 a liešťanci, národ spevavý, sa akosi mimovoľne združili, aby slávnostne vystúpili v kaplnke v Liešťanoch pri príležitosti hodovej slávnosti.
Slovo dalo slovo a sformoval sa folklórny súbor, ktorý sa postupne stával neodmysliteľnou súčasťou nielen miestnych podujatí, ale i vystúpení pri príležitostiach rôznych výročí a osláv v okolitých obciach – Rudnianska Lehota, Dlžín, Diviacka Nová Ves...
Pozvánky Mestského kultúrneho strediska v Prievidzi na seba nenechávali dlho čakať.
A čím sa súbor stával známejší, tým viac dobrovoľníkov objavovalo v sebe umeleckého ducha a rozširovalo rady Liesky.
Zaujímavou je skutočnosť, ktorú svorne tvrdia Otka Lukáčová a Božka Besedová:“My nemáme vedúcu, my sme všetky vedúce!“
Pre našu obec Lieska pripravila prvý program – Dožinky v roku 1990 a o dva roky nato vystúpila s veľkým divadelným predstavením „Môj vienok zelený“ pri príležitosti 660. – teho výročia prvej písomnej zmienky o našej obci. Odvtedy sa Lieska pravidelne podieľa na spríjemnení slávnostných príležitostí, ktoré sa v obci konajú: Deň matiek, hodové slávnosti, posedenia dôchodcov, schôdze členov Jednoty SD Liešťany, ...
V roku 2002 pri príležitosti 670.- teho výročia vzniku obce sa Lieska predstavila s programom „Ako sa k nám volalo alebo ako nás prezývajú“, ktorý napovedal o ďalekej minulosti, spojenej so vznikom našich dnešných prezývok. Ľudia sa dozvedeli, prečo Liešťancov volajú Havkáči, Dobročancov Drevkári, Lomničancov Vraniari a ako vznikli ďalšie prezývky jednotlivých starých liešťanských rodín, ktoré sa používajú dodnes.
Súbor Lieska reprezentoval našu obec na niekoľkých ročníkoch Hornonitrianskych folklórnych slávností s nasledujúcimi programovými pásmami:
- Dožinky – Kultúrny dom Nitrianske Sučany
- Svadba – amfiteáter Kamenec pod Vtáčnikom
- Hrabanie sena – Nitrianske Sučany
- Krštenie – amfiteáter aj Dom kultúry v Bojniciach
- Svadobné piesne – amfiteáter Detva, r.1993, kde zároveň bol ocenený celoživotný prínos vo folklórnej tvorbe p. Cyrila Kalfasa a p. Anny Kalfasovej
- Pečenie chleba - Bojnice aj Nitrianske Rudno
- Jánske ohne – amfiteáter Nitrianske Rudno
- Výrova a tkanie plátna – amfiteáter Čereňany, Nitrianske Rudno, „11.ročník HFS 29.a30. jún 1996 Ľudové remeslá“; na toto pásmo väčšinu rekvizít (praslica, cievky, nite, motovidlá, povesná, pradená, zvíjačky, snúvadlá, krosná, hotové rubáše, oplecká, plachty) poskytla p. Mária Slížová, ktorá zároveň i predviedla svoju zručnosť priamo v programe. Tieto rekvizity zoskupil a celé pásmo režíroval Janko Vrecko.
- Vydala ma mamka – amfiteáter Nitrianske Rudno
- Ako do nás volajú – Nitrianske Rudno
Treba spomenúť, že pri vystúpení na podobných podujatiach sa každý súbor musí prezentovať vlastnou zástavou. Má ju samozrejme aj Lieska a o jej zhotovenie sa zaslúžila p. Alžbeta Michalková.
Zástava Folklórneho súboru Lieska z Liešťan, foto: I.Ondrejičková
Nakoľko príprava programu na folklórne slávnosti ja vždy veľmi náročná tak na čas ako i na zdravie členov súboru, od roku 2001 sa ich už Lieska nezúčastňuje.
Neprestali sa však venovať kostolnému spevu. Vianoce, Veľká noc i hody majú v miestnych kostoloch rozhodne noblesnú príchuť, keď zaspieva Lieska s hudobným doprovodom pani Márie Kalfasovej, Janky Cvíčelovej, Janky Grisákovej; angažuje sa tu tiež Ivanka Červenáková, Elenka Michalková s dcérou Blankou, Aďka Raždíková, Zuzka Kluvancová...
Nemožno tu nespomenúť, že chlieb – ako obetný dar pri spomínaných hodových slávnostiach je výlučným venovaním pekárne p. Lukáčovej – stálej členky folklórneho súboru.
Aj tradičným polnočným odoberaním vienka a začepčovaním neviest na svadbách nesie Lieska zvesť o Liešťanoch i mimo prievidzský okres. Harmonikový doprovod zabezpečoval podľa možnosti Vladko Čavojčin, Zuzka Sobotová, Zuzka Krpelanová alebo Janko Mišovic, ktorý pokračuje v rodinnej tradícií po svojom otcovi.
Treba spomenúť i členov, ktorí sa týmto aktivitám už síce nevenujú, ale rozhodne boli pri ich začiatkoch v súbore: Majka. Kalfasová, Milka Šopoňová, Božka Rusnáková, Štefka Michalová, Štefka Janeje, Blažko Bhudý...
Ich spev však vie dať pietny akt i menej radostným udalostiam v našom živote.
Osobitou špecialitou folklórneho súboru, ktorá ho taktiež preslávila i v okolitých okresoch, je tvorba kultúrneho programu na fašiangových zábavách – tzv. „Pochovávanie basy“, ktoré je každý rok spojené s iným estrádnym programom (paródie Liešťany hľadajú superstar, Uragán, SOS, Láskanie, Červená čiapočka Mrázik...).
Zvyčajne prichádza podnet z Obecného úradu, aby začali pracovať na programe, kde sa tradične spolu s Lieskou zúčastňujú i príležitostní členovia. A tak sa môžeme pobaviť na nápaditých vystúpeniach Vlasty Raždíkovej, Evky Balážovej, Tonka Baláža, Lenky Zaťkovej, Majka Zaťku, Evky Hadajovej, Janky Kotulovej, Etky Drobcovej, Janka Vrecku, Milanka Kupčeka st., Milanka Kupčeka ml., Ivanky Vojtkovej, Majky Vojtkovej, Tonka Pánisa, Katky Repkovej, Eriky Mišovicovej, Peťka Mišovica, Dašky Kochanovej...
Scenáristami sú si sami; oni s nápadmi žijú celý rok. Inšpirácia prichádza z bežného života, najmä z jeho humorných stránok, ale čerpajú i z detských rozprávok a aktuálnych televíznych programov.
Charakteru vystúpenia samozrejme zodpovedá i typ oblečenia.
Slávnostné akcie si vyžadujú kroj. Ako vieme z histórie, jednotlivé zemepisné oblasti Slovenska sa líšili bohatosťou zdobenia, čo bolo vlastne odrazom bohatosti kraja. Náš patril medzi chudobnejšie. Rozhodne však krásny! Zdobili ho predsa ruky jeho nositeľa. Základom bola biela riasená sukňa a biela blúzka s rukávcami. Na lajblíku sa objavovali prevažne motívy kvetov. Zástera bola u vydatých žien čierna s vyšívaním a krajkami, rovnako i čepiec. Nechýbal zdobený nákrčník.
Lieskarky si podobne ako liešťanské ženy v minulosti, dotvárajú svoj kroj samé. Jednotlivé časti oblečenia získali buď od ochotných darcov (čiže už majú i historickú hodnotu) alebo ušitím nových dielov, pri čom má nemalú zásluhu p. Alžbeta Michalková, Janka Kotulová, Elenka Michalková. Materiál bol zakúpený zo zdrojov obecného úradu.
Lajblíky boli zhotovené na zákazku a finančné prostriedky poskytol rovnako obecný úrad (rok 1991, suma 10.000,-Sk).
Dnešný kroj už na rozdiel od minulých krpcov dopĺňajú čierne čižmy.
Zachovalý pôvodný liešťanský kroj, foto: I.Ondrejičková
Fašiangové vystúpenia sa nesú v bláznivom duchu a masky sa na tento účel požičiavajú v prievidzskej požičovni, čo zabezpečuje p. Dušan Hlinka s Telovýchovnou jednotou.
No väčšinu masiek si aj tak pripravujú naši neškolení herci sami doma. Nezriedka za výdatnej pomoci celej rodiny, ktorá s pochopením znáša ich častú neprítomnosť. Ako náhradu za túto „obetu“ si lieskarky zorganizovali posedenie spolu s manželmi, na čo využili korunky vyzbierané „do zvončeka“ počas troch ročníkov „Pochovávania basy“.
Takže obetavých, snaživých, folklóru upísaných ľudí žije v našej obci dosť. A hoci i oni sami majú svoje rodiny, domácnosti, prácu a ďalšie povinnosti, vždy si za tých 18 rokov svojho fungovania našli ten malý kúsok času, aby vytvorili dielo, ktorým pohladia dušu a rozveselia myseľ.
No viac ako nedostatok času na skúšky ich často zamrzí fakt, že tieto skúšky musia absolvovať v prechladených priestoroch. Odrazí sa to neraz i na zdraví a premiéru potom nemôžu podať na 100%- ný výkon.
S lieskami sa odpradávna spájali rozličné povery a povesti. Ľudia pokladali liesku za posvätnú a bolo zakázané rúbať ju. Oriešky vraj môžu odvrátiť búrku a lieskový prútik môže ukázať cestu k pokladu.
Dúfame, že my sme Vám dnes cestu k tomu nášmu pokladu ukázali...
Folklórny súbor počas vystúpenia na Výročnej členskej schôdzi SD Jednota v marci 2007, foto: M.Kupček ml.